Nasledujúci príbeh uverejňujem so súhlasom klientov, so zmenými údajmi pre zabránenie identifikácie klientov a zabezpečenie súkromia.
Sofia je velmi milé a inteligentné dievčatko. Čítať a písať vedela ešte pred nástupom do školy. Doma veselá kopa. “Ústa sa jej doma nezavrú” opisuje Sofiu jej maminka pri našom prvom stretnutí.
Problém však je v tom, že akonáhle vytiahne päty z domu, Sofia neprehovorí ani slovko.
A to je problém najmä v škole. Kým bola ešte prváčka, v škole ju známkovali na základe videonahrávok, ktoré doma urobili. Doma čítala, učila sa básničky, mama a ocko ju natáčali na kameru a v škole ju potom oznámkovali na základe toho, čo videli na videu.
Ale keď prišla do druhého ročníka, už začali v škole tlačiť, že s tým treba niečo robiť – takto to predsa nejde naveky…..
Diagnóza Mutizmus.
Čo je mutizmus?
Na Slovensku sa používa názov Elektívny mutizmus, v zahraničí Selektívny mutizmus. Selektívny mutizmus (SM) je detská porucha sociálnej komunikácie, pri ktorej deti nie sú schopné hovoriť vo vybraných prípadoch aj napriek tomu, že sú schopné používať reč. Dieťa vie a chce hovoriť, avšak sústavne zlyháva v tom aby bolo schopné hovoriť v určitom prostredí, alebo s určitými ľuďmi. Deti so SM zvyčajne hovoria s členmi rodiny doma, ale nehovoria v škole, vo väčšom kolektíve, s cudzími ľuďmi….
Výskumné štúdie zistili, že asi 90% detí s SM trpí sociálnou úzkosťou, a 30-40% má nejaké poruchy reči. Deti so SM sa naučili vyhýbať úzkosti tým, že nehovoria. Ostatné súvisiace vlastnosti by mohli zahŕňať plachosť a precitlivenosť, tvrdohlavosť a perfekcionizmus a poruchy učenia. Často je prítomná hanblivosť alebo plachosť aj u iných rodinných príslušníkov alebo anamnéza SM u jedného z rodičov alebo súrodencov. Niekedy dvojjazyčnosť alebo určité oddelenie od kultúrneho prostredia spoločnosti (izolácia) – napríklad pri presťahovaní sa do cudzej krajiny, alebo prináležanie k menšine a podobne. Žiadny súvis nebol nájdený medzi inteligenciou a SM, a žiadne spojenie nebolo nájdené vo veľkých výskumných štúdiách medzi traumatickými udalosťami a SM.
Na priek tomu, že závažnosť ťažkostí dieťaťa, to s kým dieťa hovorí a konkrétne prejavy sa u rôznych detí so SM líšia, jedna vec je (takmer vždy) v prípade dieťaťa, ktoré nehovorí prítomná: dieťa so SM trpí! Nemôže byť sám sebou, a trpí tým viac, čím viac je spontánne a komunikatívne v inom prostredí – čím väčší je rozdiel medzi jeho správaním doma a vonku.
Keď ma mama Sofie vyhľadala, bola značne demotivovaná. Trápilo ju, že jej dieťa celý deň v škole trpí a nevedela jej pomôcť. Sofia sa nevypýtala v škole ani na WC. A práve v tomto období, začala voči nej mierna šikana – deti jej zhodili peračník zo stola “však ona to aj tak nikomu nepovie…” a podobne.
Uf. Čo s tým? Tak sme sa pozreli na to, čo robia pre deti so SM v zahraničí. V tej dobe som pracovala v ALMA Centre a moja šéfka Janka Ashford objednala túto a túto knihu z Ameriky. Zistili sme prekvapivé zistenie: Všeobecne sa uznáva, že dnešné behaviorálne metódy s kognitívnymi komponentami sú najúčinnejší spôsob, ako zaobchádzať so SM. Úspešnosť terapie je 99% !!!
Tak sme to maminke Sofie navrhli. A ona súhlasila. Poďme to skúsiť. Bola jeseň 2015
Bola to dlhá cesta. Teraz som dostala od Sofiinej maminky tento list:
Dobrý den p. Hargašová,
ani neviem kde začať…urobili ste toho pre náš veľa…a ono sa to v podstate stále deje každým dňom 🙂 Nasmerovali ste Sofiu na ten “správny vlak”. Nie sme ešte v cieli, no vidieť ho a hlavne sa hýbeme smerom vpred. Hľadala som pre svoju dcéru odbornú moc dlho, celú dochádzku v škôlke, 1. ročník v škole…Niekoho kto nám bude chcieť pomôcť v pravom slova zmysle a nielen sedením “od 10-11h” keď sme objednaní. “Selektívny mutizmus” nám diagnostikovalo niekoľko odborníkov, ale čo ďalej???…dostali sme písomné vyrozumenie, dozvedeli sme sa čo dcére je, ale čo ďalej sa nejako vždy vytratilo…skúste tam a tam…tak som skúšala, tápala a hľadala a hľadala…. a našla som VÁS…niekoho kto nám chcel po môcť nielen odborne, ale hlavne srdcom…a stálo to za to! Zo Sofie sa stáva normálne dieťa (bola ním aj doteraz, ale…) Je síce veľmi veľmi citlivá a všetko veľmi emociálne prežíva, ale každým dňom robí krôčik vpred a rozširuje okruh ľudí s ktorými je schopná rozprávať. Schválne píšem schopná, pretože to nebolo o tom, že nechcela, ale nedokázala. Pre niekoho vypýtať sa v škôlke na záchod je úplná banalita, no pre ňu to bol obrovský stres prehovoriť…. Dnes v škole v 3. ročníku číta, recituje básničky :-)….občas aj vyrušuje na hodine 🙂 ……ĎAKUJEME…. kľudne náš príbeh použite ako inšpiráciu pre iných rodičov ak majú doma podobný problém…pôjde to! Pomaličky, rýchlejšie, je to individuálne, ale hlavne si treba veriť a nikam sa neponáhlať…Milovať ich a hlavne VERIŤ tým deťom, že to dokážu! Vám prajem do života len to najlepšie (i celej rodine) a veľa spokojných klientov…(nepochybujem o tom, že ten počet bude len narastať 🙂 …..určite sa priebežne ozvem ako sa nám darí, ak ak by sme predsa len narazili na nejaký problém s čím si nevieme rady, viem na koho sa môžem obrátiť a to je úžasný pocit 🙂 Prajem príjemný deň a tiež blížiace sa Veľkonočné sviatky 🙂
Po 2 rokoch práce Sofia recitovala básničku pred celou triedou!!!! Aj pred pani učiteľkou! A vyrušuje na hodine!
Úplne si pamätám ako jej maminka na začiatku našich stretávaní povedala, že by išla oslavovať keby jej dcéra raz dostala poznámku do žiackej knižky: “Vaša dcéra na hodine vyrušovala”. 🙂
Stalo sa však oveľa viac ako to, že Sofia začala rozprávať.
Aby terapia fungovala, je potrebné aby rodina a škola bola tesne zapojená do akéhokoľvek priebehu liečby. Aby sa tak stalo, je dôležité vytvoriť otvorený, komunikatívny, a vzájomne úctivý vzťah medzi učiteľom, rodičmi a terapeutom.
Takže na začiatku bola super šéfka, ktorá hoci aj objedná knihu z Ameriky 🙂 Potom bola ochotná pani riaditeľka. Ktorá povedala: “Keď sa chce, cesta sa nájde”. Ani neviete, že ste teraz vzorom pre ostatné pani riaditeľky mojich klientov s Mutizmom. Lebo keď ste to vy dokázali vybaviť a ukázali ste raz, že to ide, tak oni nemôžu povedať, že to nejde….že to je príliš komplikované… Áno, umožniť terapiu v škole si vyžaduje kopu papierovačiek. Bolo potrebné písať kopu žiadostí rodičom detí, ktorí boli zapojení do terapie. Požiadať učiteľov aby vo svojom voľnom čase urobili niečo navyše. Zadarmo. A viete čo? Ide to.
Bolo pre mňa úžasné to sledovať.
Ako sa ľudia dokážu spojiť pre dobrú vec.
Ako spolu oslavovali Sofinkine úspechy.
Toto je úryvok z mailu od jednej pani učiteľky: Čo sa týka Sofie, úplne spontánne príde za mnou, keď niečo potrebuje, opýta sa, ospravedlní sa ako ostatné deti. Už ju vyvolávam po mene, môžem sa na ňu pozerať, keď rozpráva. Včera stretla na chodbe môjho manžela /učí na 2. stupni, mal ju vlani na krúžku/ a pozdravila ho “Ahoj”. Je to pre mňa obrovská radosť, ktorá mi v tejto náročnej dobe dodáva silu a zmysel mojej práci. Prajem Vám všetko dobré a mnoho úspechov.
Liečebný program, ktorý sme použili si kladie za cieľ vybudovať mosty medzi rôznymi prostrediami v ktorých dieťa žije, aby sa mohlo pohybovať slobodne medzi domovom a školou. Inými slovami, jeho cieľom je pochopiť, čo dieťaťu umožňuje hovoriť doma a pokúsiť sa začleniť tieto prvky v škole, takže sa bude cítiť pohodlne tam. Intervencie sú súčasťou komplexného liečebného plánu pre terapeuta, rodičov a učiteľov, z ktorých každý má svoje vlastné úlohy, ale pracujú v spojení s ostatnými. Úžasné ako sa z “práce navyše” stalo niečo, čo v konečnom dôsledku učiteľom dávalo silu a radosť v ich “normálnej práci”.
A tak sa stalo, že dieťa, ktoré bolo na začiatku veľkou výzvou sa stalo spojítkom, vďaka ktorému učitelia, rodičia, terapeut, spolužiaci, všetci zrazu boli súčasťou niečoho väčšieho, dôležitého…veľa ľudí bolo počas týchto dvoch rokov do programu zapojených, veľa ľudí chcelo Sofii pomôcť a veľa ľudí nakoniec oslavovalo.
Bolo mi cťou byť toho súčasťou.
Takže prečo sa s Vami delím o tento príbeh?
Zo 4 dôvodov:
- Ak ste rodičom dieťaťa s Mutizmom – verte že to ide, hľadajte pomoc, nevzdávajte sa, verte svojmu dieťaťu, že to zvládne!
- Ak ste profesionálom, ktorý sa stretáva vo svojej práci s deťmi s Mutizmom – choďte do toho! Skúste to! Ak budete mať otázky, budete potrebovat podporu, kontaktujte ma.
- Ak ste pedagóg a máte v triede /v škole dieťa, ktoré je pre vás výzvou… Skúste sa na “problémové dieťa” pozrieť ako na výzvu. Vaše úsilie a úspechy môžu byť presne tá vec, na ktorú budete potom v starobe spomínať. Nie na písomky…. na toto jedno špeciálne dieťa.
- Ak čítate tieto riadky a zatiaľ ste sa v žiadnom bode “nenašli”… ale máte pocit, že niečo narúša vašu kvalitu života… že by ste sa chceli mať lepšie, zdravšie, radostnejšie…. neviete ako to zmeniť….. ozvite sa mi. Rada vás na vašej ceste podporím. Lebo keď to “dala” ona – Sofia, dieťa ktoré 6 rokov neprehovorilo ani slovko s nikým cudzím mimo svojho domu…. tak to dáte aj vy.
(preklad textu obrázku : ” Ľudia môžu kedykoľvek povedať: Musí existovať lepší spôsob a ja ho nájdem. ” Virginia Satir)
